Základy výcviku VHT 2016: 19. jún 2016 (VHT)
Zbojnícky hrad a turistika
Zbojnícky hrad (Soľnohrad) je známy svojim skalnatým bralom ktoré je viditeľné pri každom našom pohľade na Slanské vrchy z ktoréhokoľvek miesta z oblasti Prešova a okolia. Je častým cieľom rodinných nedeľných výletov aj s malými deťmi pre svoju nenáročnosť a blízkosť Prešova – Ruskej Novej Vsi. Chodia tu niekoľkokrát do roka, v zime aj v lete, aj organizovaní turisti. Neraz som tu stretol aj autobusový zájazd turistov z Čiech. Asi nejaká cestovka to doporučuje navštíviť pri návšteve Východného Slovenska.
Je tu nádherný panoramatický výhľad cez 240 stupňov na kotlinu Prešova a okolia, ale aj široký záber od Železiarni za Košicami, cez Čiernu horu, Roháčku, Sľubicu, Vysoké Tatry, Smrekovicu, Čergov, Lysú, hrady- Hanigovský hrad, Šariský hrad, Stráže, Kapušanský hrad.
Raz do roka, pred zahájením vysokohorskej turistiky, tu turisti chodíme aj za iným účelom. Aby sme absolvovali „kurz“ vysokohorskej turistiky. Ten nám tu, už po mnoho rokov, organizuje vyškolený cvičiteľ Inštruktor VHT František Bednár, zanietený turista a vyše 20 rokov predseda KST ZVL Prešov, organizátor zimných prechodov Slanských vrchov, premietania filmov Svet očami prešovských turistov a mnoho iné. Je to každoročne vopred naplánované v ročnom predstihu a zverejnené na stránkach jednotlivých oddielov KST v Prešove a okolí a Regionálnej rady Prešov.
Tento kurz pre záujemcov, členov aj nečlenov KST klubov, robí František Bednár bezplatne. Iní v republike, to robia aj za peniaze. Absolvovanie takéhoto kurzu je potrebné mať, ak sa turista, chce zúčastniť napr. celoštátneho zrazu VHT, získať odznak Vysokohorskej turistiky a pod. Ale je to najme príležitosť, aby účastníci získali poznatky o problémoch VHT, vedeli robiť uzly, poznali pomôcky potrebné pre VHT, vymenili si poznatky a skúsenosti, ale najme v praktickej časti osvojili si niektoré praktiky, zhodnotili svoje schopnosti, získali dôveru v seba samom. Aby sa dozvedeli s akými problémami sa môžu stretnúť a ako ich samostatne aj kolektívne riešiť.
Najdôležitejšou časťou je praktická časť pozostávajúca aj zo zlaňovania na skalnej stene a iné praktické ukážky a ich odskúšanie si každým účastníkom, ktorí o to prejaví záujem. Za tých cca 20-25 rokov, čo sa ich zúčastňujem, aby som si každý rok obnovil poznatky, vymenil skúsenosti a stretol sa s priateľmi, nestal sa ani jeden prípad ani len poškrabania niektorého účastníka, tobôž nie úraz. A praktickej časti sa zúčastňujú ako 12-15 ročné deti, tak aj my postarší, ktorí máme dokonca nad 75 rokov. Je to tým že cvičiteľ osobne overuje ako sme sa vystrojili pred nástupom do steny a opraví každú chybu – on osobne berie na seba zodpovednosť za našu bezpečnosť. Jeho cieľom nie je urobiť z nás horolezcov, na čo rozhodne my nemáme, ale aby sme získali také skúsenosti, aby sme sa vedeli tak správať, aby sme sa nedostali do problémov a ak by sa tak z akéhokoľvek dôvodu už aj stalo, aby sme si vedeli v jednoduchých prípadoch poradiť s členmi kolektívu s ktorými sme na akcii a ak by bola nutná záchranná akcia, aby sme chápali čo sa od nás chce pre našu záchranu a vhodne spolupracovali. Nejeden z nás uviedol ako mu toto školenie pomohlo, resp. až zachránilo život.
Takéto školenie malo sa uskutočniť aj 19.06.2016. Po minulé roky sa ho zúčastňovali desiatky účastníkov. Tento krát sa nás zišlo iba niekoľko, a aj z tých niektorí už vedeli, že budú asi problémy. Po vystúpení z autobusu v Ruskej Novej Vsi prebral vedúci akcie telefonát od ochranárov prírody, aby sme nevstupovali na bralnú skalu, lebo je to v 5. stupni ochrany prírody.
Nič iné nám neostávalo, ako podriadiť sa nám k tomu zákazu. Absolvovali sme „teóriu“ v rozsahu ako zvyčajne a vymenili si navzájom poznatky a skúsenosti z VHT. A následne poodchádzali domov.
.
Ako turisti vieme o čo ide, ak je niečo v 5. stupni ochrany prírody. Len ak je to tak, tak takto je už to iste viac rokov a na tomto mieste roky nie je žiadná informácia o tom. A je už tak, tak musí sa zákaz činnosti vzťahovať aj na takú raz do roka organizovanú akciu. Pri turistických návštevach tejto lokality stretávame sa z neorganizovanými turistami, ktorý tam cvičia „horolezectvo“. My sme to roky mali v našom ročnom pláne, čiže vec verejne známa. Ale ako školenie VHT, nie horolezectva. Preto máme za to, aby raz do roka sme, snáď s príslušným povolením a určitými obmedzeniami, mohli tam zrealizovať takúto akciu. A bude zrejme na zástupcoch ochrany prírody a zástupcov organizovaných turistov z Prešova, aby našli vhodné riešenie.
Vraj je tam niečo vzácne. Hoci tuším, či dokonca viem o čo ide, tak to nebudem v novinách zverejňovať a nech tak urobia aj tí, čo prípadne budú na tento článok reagovať. Lebo ak bude známe čo je tam vzácne, tak nejaký vandal, to práve môže zničiť. Ak však budeme o tom informovaní len my turisti, obdivovatelia krásy hôr, kveteny, živočístva, tak nielen že to zachováme, ale podľa svojich možností budeme chrániť a zveľaďovať. A možno našou zásluhou, tých ktorí tam roky chodíme niekoľko krát do roka, je ta vzácnosť do dnes zachovaná. A na obnove hradu sa radi v budúcnosti zúčastnime ako brigádnici.
Keď sa jedna o právne predpisy, tak sa ide obyčajne od extrému po extrém. Nechcem to vidieť čierne, ale možno je aj taký plán, že sa celý areál hradného vršku oplotí a na bralo s jedným z najkrajších výhľadov na Slovensku, nebude po dlhú dobu prístup, aby sa tam mohol robiť archeologický výskum, alebo podobná aktivita spojená s čiastočnou obnovou hradných zrúúcanín. Isteže nebude sa robiť v celom areáli všade a naraz. Nebolo by možné, aby pri každom takom riešení, bol aspoň obmedzený prístup na skalné bralo pre verejnosťpre spomínaný výhľad aspoň po nejakých drevených schodoch a z drevenej terasy so zábradlým, čím by sa dokonca zvýšila bezpečnosť, lebo pohybovať sa po hradnom vršku za súčastného stavu nie je zrovna bezpečne. A ušetrili by sa peniaze aj na ohradu veľkej plochy, ktorá možno „spolkne“ hodne peňazí, ktoré budú dané na výskum.
V turistických oddieloch konštatujeme, že každým rokom v priemere rokov stárneme. Je to aj tým, že takých zanietených organizátorov, ktorí sa venujú organizovaniu turistiky bezplatne po desaťročia, medzi ktorých patrí aj František Bednár ubúda, lebo im ich činnosť znehucujeme.
Ako to prospeje rozvoju turistiky, keď prídu napr. nadarmo turisti z Čiech a nebudú môcť vidieť ten nádherný rozhľad po Vysoké Tatry a celé okolie? Isteže ešte prídu. Ale, po tom čo nebudú môcť sa kochať v nádhernom rozhľade, prídu zbytočne, ak to zistí cestovka, iste to zo svojho plánu vyradí. Zaradiť to opäť do plánu bude omnoho ťažšie ako podporiť to, čo je už zaužívané.
Verím, že kompetentní vec budú riešiť tak, aby bol umožnený prístup verejnosti na Zbojnícky zámok, areál bol chránený ako to patrí 5. stupňu ochrany prírody a nám záujemcom o VHT umožnia raz do roka, opakujem raz do roka, na výnimku či iné povolenie, absolvovať kurz VHT aj s praktickou časťou, trebarz na vymedzenom niekoľko metrovom páse na skalnom brale v prítomnosti „kontrolóra“.
Od 30.6. do 3.7. 2016. bude vo Vysokých Tatrách Zraz VHT. Prihlásiť sa na akcie VHT sa môže iba ten, kto absolvuje praktický kurz VHT. My, ktorí sme ich absolvovali v minulosti, máme o tom doklad. Tí, ktorí ho chceli získať počas akcie 19.6. sa takýchto akcií nebudú môcť zúčastňovať, dokiaľ ho nezískajú. A o to nám turistom, neturistom, ochranárom životného prostredia, všetkým ktorí sa vieme tešiť v lone našej slovenskej krásnej prírody ide - umožniť širokej verejnosti zapojiť sa do turistických organizovaných i súkromných turistických akcií v prírode bez zbytočných obmedzení.
Zbojnícky hrad so svojim položením blízko Prešova, ľahkým prístupom miestnou dopravou, nenáročným výstupom, ktorý zvládajú aj deti, ale najme svojim nádherným širokým rozhľadom ako do šírky tak aj diaľky mal by aj turistami aj ochranármi životného prostredia ešte viac propagovaný ako doteraz. Verím, že aj to nedorozumenie sa k spokojnosti všetkých vyrieši a propagácii Zbojníkemu hradu budú spoločne venovať ešte väčšiu pozornosť a propagáciu ako doteraz a o to autorovi tohto príspevku išlo.
P.Prokopovič
Foto autora, účastníka viacerých školení VHT, cez 75 rokov , pri zlaňovaní v bralovej skale na Zbojnickom hrade.
Inštruktor VHT F.Bednár vysvetľuje viazanie uzlov účastníkovi P.Prokopovičovi
